~~~~~~
... ako pozapletaná pavučina rozlieza sa zima po sklách okien.
Keď cez ne vykuknem von vidím rozľahlú belobu, ešte zatiaľ, takto skoro ráno, nepoškrvrnenú mestským životom, ktorá čoskoro zmizne.
Tak, ako sa mi stále viac a viac, pomaly, isto a isto, stráca možnosť vidieť ťa aspoň jedenkrát denne, pretože sa ti nedarí prispôsobiť kroky môjmu pocitu, že ťa spoznať chcem.
Tak, ako sa mi stále viac a viac, pomaly, isto a isto, stráca možnosť vidieť ťa aspoň jedenkrát denne, pretože sa ti nedarí prispôsobiť kroky môjmu pocitu, že ťa spoznať chcem.
No ty mňa nie...
~~~~~~
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára